Dôstojná práca je ľudským právom
Dôstojná práca a SDG
Aké sú základné problémy a stále nedosiahnuté méty dôstojnej práce, ktoré
zásadne ovplyvnia úspešnosť cieľov udržateľného rozvoja? Kde sú porušované
ľudské práva pracujúcich? Poďme si spoločne prejsť hlavné oblasti nedôstojnej
práce v rozvojovom i rozvinutom svete!
Bezpečnosť a podmienky pri práci
Milióny ľudí ročne zomrú na pracovné zranenia, pri nehodách v práci či ako následok zdravie ohrozujúcej práce.
Každý má pri tom právo pracovať v bezpečnom prostredí. Ak vykonávame prácu s toxickými materiálmi či v nebezpečnom prostredí, šanca na úraz by mala byť zamestnávateľom minimalizovaná - či už pracovným odevom, bezpečnostnými predpismi, ale aj dodržaním základných stavebných štandardov v budovách, kde prácu vykonávame.
K tomu patrí aj: požiarny plán, hasiace prístroje, priechodné únikové východy, adekvátna klimatizácia, pravidelné cvičenia a školenia pre prípad pohotovosti.
Ako sa najlepšie sami môžeme chrániť pri práci? Stačí niekoľko jednoduchých krokov.
Vždy majte na pamäti svoje práva, zdravie a bezpečnosť!
Pozrite si tieto animované videá (1 - 4) od Better Work Programme
Robotník v pracovnom odeve - reflexná vesta a ochranné okuliare na stavbe nesmú chýbať. Nairobi, Keňa (A. Demetrianova)
BANGLADÉŠ: RANA PLAZA --- "UŽ NIKDY VIAC"
V apríli 2013 došlo v bangladéšskej metropole Dhaka k hrozivej tragédii, ktorá si vyžiadala 1133 obetí. Ďalších 2500 ľudí sa zranilo a mnoho z nich má dodnes trvalé následky. Na robotníkov v textilných továrňach v komplexe Rana Plaza sa zrútila budova, ktorá ako sa neskôr ukázalo, bola v katastrofálnom stave. Experti vtedy identifikovali 28 značiek, ktorých odevy sa predávajú po celom svete a dávali si šiť subdodávateľom svoje produkty práve v nebezpečných továrňach tými najlacnejšími robotníkmi. Mnohé z nich boli ženy.
Po Rana Plaza a tragédii, ktorá obletela svet, sa v textilnom priemysle niečo pohlo. Spotrebitelia začali vyvíjať tlak na odevné spoločnosti za etickú textilnú výrobu. Nielen to - bangladéšski textilní pracovníci začali viac bojovať za svoje práva, závratnou rýchlosťou zakladali odbory, banladéšska vláda zdvihla minimálnu mzdu v sektore, ktorý drží na nohách ekonomiku krajiny. Dnes sa v bangladéšskych továrňach vykonávajú pravidelné kontroly. Do novembra 2015 z 3660 textilných tovární úrady kompletne zavreli 37, zatiaľ čo zvyšku vláda a medzinároné organizácie pomôžu zlepšiť bezpečnosť pri práci.
VIAC
o Bangladéši
a lacnej móde
V prípade Rana Plaza najviac dominujú 4 SDG vyššie. Napadá Ti prečo?
A čo ľudské práva robotníkov? Ktoré boli porušené a ktoré po nehode nadobudli?
BEZPEČNOSŤ A PODMIENKY PRI PRÁCI INDE:
FILIPÍNY
Máj 2015
72 ľudí zahynulo pri požiari v továrni na sandále. Nevedeli sa dostať z budovy, ktorú zachvátil požiar, lebo okná boli zamrežované a únikové východy zatvorené. Celé rodiny sa udusili alebo zhoreli.
KATAR
Odkedy koncom roka 2010 krajinu vyhlásili za dejisko Svetového poháru vo futbale v r. 2022, zahynulo tam 1200 robotníkov z Indie a Nepálu na následky pracovných podmienok alebo úrazov pri práci. Podľa Svetovej konfederácie odborov to do r. 2022 bude 4 tisíc mŕtvych migrantov.
MJANMARSKO
November 2015
Vyše 100 ľudí zahynulo pri zosuve pôdy v bani na nefrit, ktorý patrí k najkvalitnejším na svete. Zosuv pôdy zasiahol časť bane s odpadovou pôdou. Úmrtia robotníkov v nefritových baniach a na skládkach odpadovej pôdy sú časté.
Fotografie z kampane Zmeň svoje topánky, zdroj: SCCD
"Pracuj rýchlejšie, alebo vypadni!" platí v textilkách v Kambodži
Ly Sim prešla skúškami a stala sa tímlíderkou v textilnej továrni v Phnom Penhe. O niekoľko mesiacov neskôr otehotnela. Keď to na nej bolo už vidieť, manažéri továrne jej znížili pozíciu i plat. Ly Sim spolu s ďalšími pracovníkmi sa postavili na protest s pomocou továrenských odborov. Krátko na to všetkých vyhodili.
Devoum Chivon pomohol zostaviť odbory v továrni, kde pracoval a zvolili ho za prezidenta odborov koncom 2013. Len niekoľko dní na to manažéri továrne začali vyvíjať tlak na Chivon, aby z odborov odišiel a ponúkli mu úplatok, čo odmietol. Manažment potom skritizoval pracovné výkony lídrov odborov a všetkých vyhodil.
Dvadsaťročná Leouk Thary pracovala v textilnej továrni na krátkodobú 4 mesačnú dohodu, ktorú jej zamestnávatelia neustále predlžovali. Jedného dňa v novembri 2013 Leouk začalo na pracovisku krvácať z nosa a požiadala o prepustenie domov. Manažéri továrne jej nariadili vrátiť sa do práce, ona však odmietla a odišla k lekárovi. Na druhý deň sa vrátila do práce s potvrdením od lekára so žiadosťou o PN na operáciu nosa. Okamžite ju vyhodili.
Toto sú len niektoré z tisícov príbehov pracovníkov textilného priemyslu v Kambodži, ktorý ťaží z exportného obratu, ale najmä lacnej pracovnej sily a podmienkach v továrňach, ktoré porušujú práva pracovníkov. Vo viacerých továrňach došlo k epizódam masového omdlievania v zle klimatizovaných priestoroch. Pracovníci sú väčšinou ženy – šičky. Sexuálne obťažovanie na pracovisku, nátlak, vyhrážanie sa, či násilie sú hlásené z mnohých tovární v Kambodži. Organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch zmapovala textilný priemysel v Kambodži v rozsiahlom prieskume, ktorý hovoril s 340 ľuďmi, z toho 270 pracovníkmi v 73 továrňach v hlavnom meste Phnom Penh a okolitých provinciách.
Minimálna mzda a životné minimum
Porušovanie ľudských práv a nedôstojná práca si vyberajú daň
na pracujúcich aj v tzv. rozvinutom svete. Aj krajiny v Európe
majú pred sebou výzvy na splnenie cieľov udržateľného rozvoja.
Priepasť medzi chudobnými a bohatými a nerovnosť v
príjmoch stále viac dominujú ekonomike v Európe.
Minimálna mzda:
Väčšina ľudí pracuje, aby zarobila peniaze a dosť na živobytie.
V mnohých častiach sveta však nie je prístup k adekvátnym a pravidelným príjmom realitou.
Nevyplácanie riadnej mzdy vedie k dlhom, prípadne sa namiesto peňazí platí alkoholom či materiálne.
V niektorých krajinách pracujúci nemajú nárok na zárobok, ak ich zamestnávateľ zbankrotuje. Dôstojná práca je možná len na základe fixovanej minimálnej mzdy, ktorou sa môžu riadiť zamestnávatelia aj zamestnanci. Jasné pravidlá musia existovať v pravidelnosti vyplácania mzdy a tiež v prípade, že zamestnávateľ sa ukáže ako nesolventný. (ILO)
Minimálna mzda je najmenšou sumou, ktorá je vyplatená pracujúcemu za vykonané služby a servis v rámci daného obdobia. Vypočítavaná je na základe času a odvedenej práce a nie je možné znížiť ju žiadnou dohodou. Minimálnu mzdu totiž zaručuje zákon a bola vytvorená s cieľom pokryť základné potreby pracujúceho a jeho rodiny v existujúcich ekonomických a sociálnych podmienkach. (ILO)
Životné minimum
Minimálna mzda však spravidla nezaručuje sumu, z ktorej sa
bude dať aj vyžiť. A teda zabezpečiť si bývanie, stravu a iné
náklady, ktoré sú v rôznych častiach krajiny a sveta rôzdielne.
Zatiaľ čo minimálna mzda je daná zákonom a teda vymožiteľná,
životné minimum je len neformálny ukazovateľ nákladov
a reálneho príjmu, ktorý pracujúci človek potrebuje. Je to
minimálna mzda pre dôstojný život.
(ILO)
Čo si myslí IVANA?
Ivana pracuje v textilnej továrni odkedy skončila strednú školu v roku 1986. Práca v spokojnosti a s radosťou sa však skončila v roku 2009, keď mnohých jej kolegov prepustili a rozniesli sa klebety o tom, že továreň zatvoria. Ivana sa odvtedy bojí, že o prácu príde a tak je rada aj za to málo, čo má.
"Pracujem za mzdu 380 eur v hrubom. Počítam každé euro, aby som vyžila. Mám tri deti. Dve dievčatá študujú a syn pracuje, no napriek tomu ho musíme podporovať."
Ivanin manžel pracuje v inej továrni. Ich mesačný rozpočet je 800 eur na celú domácnosť. Ivana je denne na nohách od 5-ej, ale je rada, že končí v jasne danej hodine o 14:30. Financie to však neovplyvní k lepšiemu.
"Žijeme z ruky do úst každý mesiac. Nič neušetríme. Neviem, čo budeme robiť, keď dcéry budú chcieť ísť na univerzitu - asi budú musieť ísť pracovať, ako ja v ich veku. Rada by som svoju situáciu zmenila, no neviem ako. Veľa kolegov, ktorí odišli z našej továrne, dodnes nemá prácu, alebo majú takú, kde sú pomery ešte horšie. Pred piatimi rokmi sa v továrni spísala petícia za vyššie platy, nikdy neprišla odpoveď."
VEDELI STE, ŽE...?
Minimálna mzda na Slovensku predstavuje len
21%
životného minima
Priemerná mzda pracovníka textilného priemyslu na Slovensku (netto) je len
28%
životného minima
Priemerný plat v textilnom priemysle je 380 eur, oproti tomu minimum na prežitie je až 517 eur!
Minimálna mzda vs. životné minimum: Európa a Ázia
Pozrite si na koľko percent pokrýva minimálna mzda životné minimum
Je minimálna mzda férovým ohodnotením práce, ak nepokrýva základné potreby pracujúceho človeka?
Ktoré SDG ohrozuje priepasť medzi minimálnou mzdou a životným minimom a prečo? Využi nápovedu napravo a DISKUTUJ
Vykorisťovanie, bieda a gangy: Maquillas v El Salvadore
„El Salvador znamená biznis“- vraví sa v textilnom priemysle. Krajina susediaca s Hondurasom, Guatemalou a Tichým oceánom, je najmenšou v Strednej Amerike a má len niečo vyše 6 miliónov obyvateľov. El Salvador sa snaží prilákať veľký biznis prívlastkami ako „prostredie priateľské pre biznis a rola lídra v regióne - mier, demokracia a politika rozvoja.“
Realita je však taká, že biznis El Salvador priťahuje najmä lacnou pracovnou silou a nízkou životnou úrovňou. Veľké odevné značky si tu cez subdodávateľov nechávajú šiť textílie v továrňach, kde chýbajú medzinárodné štandardy podmienok i bezpečnosti pri práci. Za mzdy, ktoré salvadorských pracovníkov skôr vykorisťujú, ako by ich životy rozvíjali.
El Salvador je pritom jedným z najväčších dodávateľov textílií do Spojených štátov. Šijú tu značky ako Adidas a iné športové odevné giganty. Textilný priemysel zamestnáva 74 tisíc ľudí, väčšinou ženy, čo je 12 percent pracujúcich v súkromnom sektore. Exporty textílií dosahujú obrat 2,4 miliardy dolárov ročne, čo je polovica zahraničného obchodu El Salvadoru.
Odkedy sa maquillas stali fenoménom El Salvadoru začiatkom 90-tych rokov, kritizujú ich za nehumánne zaobchádzanie s pracovníkmi. Textilné továrne nedovoľujú šičkám zakladať odbory a nezdráhajú sa použiť násilie či poslať na svojich zamestnancov miestne gangy a žoldnierov.
El Salvador má notorický problém s gangami a násilím. S malou populáciou, no častými násilnými úmrtiami obsadzuje prvé priečky v organizovanom a gangovom zločine na svete. Je to úzko prepojené práve s vykorisťovaním textiliek. Za mizivé mzdy zamestnávajú ženy, ktoré sa v továrňach zodierajú, doma šijú zákazky navyše, aby dokázali uživiť rodinu. Niet čas na deti, ktoré sa v puberte pridávajú ku gangom. El Salvador a jeho najchudobnejšie obyvateľstvo sa prepadajú sociálne i ekonomicky. Chudobu strieda šikana a často aj smrť.
Pozrite si dokument Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj, ktorý nakrútila riaditeľka Zuzana Jezerská v El Salvadore. Na úvod záznam z interaktívnej výstavy „Ušili to na nás“ o podmienkach v textilkách v rozvojovom svete. El Salvador sa začína o 5:18.
Maquillas v El Salvadore sa podarilo odhaliť aj vďaka kampaniam za etické športové oblečenie ako vidíte na posteri vyššie.
Podarí sa spotrebiteľskými kampaňami zlepšiť podmienky a platy salvadorským šičkám?
Ako?
Nedôstojná práca v maquillas ohrozuje všetkých 7 SDG, ktoré sa týkajú práce:
MADE IN EUROPE: Nové módne kolónie vo Východnej Európe
ADIDAS, PRIMARK, ZARA, ale aj luxusnejšie PRADA či HUGO BOSS – to sú len niektoré z veľkých odevných značiek, ktoré profitujú z lacnej pracovnej sily v textilnom priemysle vo Východnej Európe a Turecku. Pracovníci v dodávateľských továrňach pracujú za mzdy, ktoré hraničia s chudobou a nemajú zaručené práva. Ide o 3 milióny ľudí pracujúcich v textilkách v Rumunsku, Bulharsku, Moldavsku či v Gruzínsku a Turecku.
Aj v týchto textilkách na Východe Európy ide väčšinou o ženy – šičky. Podobne ako ženy v Kambodži či Bangladéši, aj v európskych krajinách sú šičky nútené robiť neplatené nadčasy, vzdať sa dovolenky či „PN“. Platy sú pod životným minimom potrebným na základné prežitie takmer vo všetkých krajinách, kde organizácia Clean Clothes Campaign robila niekoľko prieskumov pracovných práv a podmienok.
Bulharsko: minimálna mzda je 159 Eur, ale plat v textilkách len 129 Eur mesačne.
Rumunsko: m.m. je 179 Eur, v textilkách ženy zarobia však len 124 Eur mesačne.
Adidas zarobil na Majstrovstvách vo futbale 14,5 miliardy dolárov predajom športového oblečenia vyrobeného v krajinách, kde ho pracovníci vyrábajú len za menej ako 5 eur denne.
„Hovorím svojmu šéfovi, že často nezarobím ani minimálnu mzdu, ak neprídem v sobotu do práce. On mi na to odpovie, že teda mám chodiť aj v sobotu,“ povedala žena v textilnej továrni v Bulharsku.
„Máme šťastie, lebo v dedine si pestujeme vlastnú zeleninu a v lete to je naša strava. V zime sa nám však život podstatne sťaží,“ vyjadrila sa šička v Moldavsku. V krajine sú 6 dňové pracovné týždne v dodávateľských továrňach pre Primark či Tesco štandardom. Nadčasy pritom platí len jedna z troch továrn, v ktorých CCC prieskumy robila.
V Rumunsku šijú pre Zaru a HM. V týchto továrňach pracovníci tiež musia robiť nadčasy a víkendy, aby dosiahli minimálnu mzdu. V Gruzínsku, kde šijú tričká pre Adidas, manažéri tovární vyvíjajú nátlak na šičky, aby si nebrali „PN-ku“, či dokonca zákazujú chodiť na toaletu. Manažéri tovární šičky často zastrašujú a vydierajú. Neadekvátne kúrenie a klimatizácie zase vedú k zdravotným problémom.
V Turecku, kde šijú mnohé značky, vrátane Hugo Boss, v textilnom priemysle zarábajú ľudia v priemere326 Eur mesačne vrátane nadčasov a bonusov. Životné minimum v krajine je však vyše 890 Eur.
"Keď sem prídu Západniari, myslia si, že toto je Aljaška. Všetko tu ide, neexistujú žiadne pravidlá. A všetko najlepšie zadarmo!" posťažovala sa bulharská textilná manažérka. Niektoré textilné továrne nepovoľujú ani odbory, prípadne vyvíjajú nátlak na pracovníkov alebo ich rovno vyhodia.
