Dôstojná práca je ľudským právom
Všetci ľudia sú si rovní
Žijeme v globalizovanom svete, kde sa čoraz viac zmazávajú hranice štátov, ekonomika je nadnárodná a spoločnosť multikultúrna. Tieto zmeny v 20. storočí zasiahli aj do etiky a ľudských práv. Aj keď si nie všetci ľudia sú toho vedomí, každý z nás má rovnaké práva. Ľudské práva sú jedným z fenoménov, ktorý spája všetkých ľudí na svete bez ohľadu na pôvod, národnosť či štát, v ktorom žijeme.
Občiansko-politické práva sú prvou generáciou ľudských práv. Zaručujú fyzickú bezpečnosť - každý človek má právo nebyť mučený, nestať sa otrokom, aby s ním bolo ľudsky zaobchádzané. Všetci sme si ako občania pred zákonom rovní, máme slobodu zhromažďovať sa a právo na politické presvedčenie, aktivitu, slobodu prejavu, myšlienok i náboženstva. Občiansko-politické práva chránia jedinca pred diskrimináciou zo strany štátu.
Socio-ekonomické práva zabezpečujú všeobecné dobro a blaho verejnosti. Každý človek má právo na výživu, bývanie, zdravotnú starostlivosť i vzdelanie. Máme právo na ekonomické potreby, ako práca, príjem, adekvátna životná úroveň či sociálna ochrana. Socio-ekonomické práva ľuďom zaručujú rovnaké zaobchádzanie a vymáhajú povinnosti a zodpovednosť štátu voči jeho občanom.
Skupinovo-rozvojové práva sú treťou generáciou ľudských práv a sú kolektívne. Ich hlavným poslaním je chrániť práva zraniteľných skupín. Znamená to najmä politický, ekonomický i kultúrny rozvoj menšinových etník a náboženstiev. Ich cieľom je zachovať kultúru, jazyk či vieru menšín a pôvodných obyvateľov. Zahŕňajú však aj práva celého ľudstva - na rozvoj a čisté životné prostredie.
PRÁVA MENŠÍN: Menšiny sú najviac zraniteľné pokiaľ ide o rozvoj a socio-ekonomické ukazovatele
EURÓPA: RÓMOVIA
Na Slovensku žije podľa sčítania obyvateľstva 90 tisíc Rómov, čo predstavuje 1,7 percenta populácie. V skutočnosti je však toto číslo zrejme oveľa vyššie, odhaduje sa až 350 tisíc. Najviac Rómov na Slovensku žije v Prešovskom regióne, ktorý má aj najvyššiu nezamestnanosť.
Historicky v medzivojnovom Československu Rómovia povinne nosili špeciálnu legitimáciu a museli hlásiť každý svoj nomádsky presun. Počas 2. svetovej vojny Rómovia čelili systematickej diskriminácii a stali sa obeťami holokaustu.
Povojnové komunistické zriadenie nútene asimilovalo Rómov a zakázalo im žiť nomádsky. Éra normalizácie v 70-tych a 80-tych rokoch Rómov segregovala od ostatného obyvateľstva do osád. Deti boli systematicky izolované v špeciálnych školách a rómske ženy úrady a lekári povzbudzovali a dokonca v niekoľkých kauzách dokonca nútili, aby podstupovali sterilizáciu.
DNES: Na Slovensku je v súčasnosti prítomná silná anti-rómska rétorika v politike a anti-rómske nálady v spoločnosti. Diskriminácia Rómov sa prejavuje v zdravotníctve, vzdelávaní, bývaní i verejných službách. Od roku 2007 sa občianski aktivisti snažia bojovať proti núteným vysťahovaniam rómskych osád, ktoré často sprevádzajú strety, násilie a porušovanie ľudských práv.
Napriek ústavne zaručeným právam menšín na vzdelávanie v ich jazyku, Rómovia dnes nemajú žiadne školy s vyučovacím jazykom rómskym. Rómske deti sú naďalej zámerne segregované do špeciálnych škôl, aj keď ich mentálny vývoj tomu nezodpovedá. Nezamestnanosť Rómov je extrémna – v niektorých oblastiach až 95 percent
Zapoj sa do debaty o ľudských právach na diskusnom fóre!
Diskusia
Z menšín sú najzraniteľnejšie pôvodné kmene - indigenous people
Kto sú pôvodní obyvatelia planéty?
Ľudia, ktorí obývali určité územie pred príchodom koloniálnej spoločnosti. Tieto stovky až tisíce rokov staré kmene sa rozvíjali na svojom pôvodnom území ako jeho prirodzená súčasť. Formujú ne-dominantný sektor spoločnosti a pre ich prežitie je nevyhnutné zachovať si svoju pôvodnú kultúru a spôsob života.
Ich etnická identita je úzko spojená s územím, ktoré obývajú. Po celom svete ich je 300 až 500 miliónov. Predstavujú a 80 percent kultúrnej a biologickej diverzity sveta a keďže žijú úzko spätí s ekosystémom, túto biodiverzitu aj chránia.
Pôvodné kmene ako menšiny zároveň obsadzujú najvyššie priečky v negramotnosti a nezamestnanosti, diskriminácii v školstve, zneužívaní na pracovisku. Ich posvätné územia sú stále viac vykorisťované národnými vládami a súkromným sektorom najmä skrz nespravodlivé dohody a vysťahovávanie. Pôvodné kmene dnes bojujú za právo používať zem svojich predkov a proti asimilácii svojej kultúry a tradícií.
Zdroj: MRG International
Afrika: Masajovia
Masajské ženy v Maasai Mara Národnej Rezervácii, Keňa (A. Demetrianova)
- Polo-nomádsky kmeň pastierov žije na juhu Kene a v Tanzánii. Masajovia ako pôvodný kmeň Afriky zdieľajú spoločnú etnickú identitu, kultúru a hovoria jazykom Maa.
- Spôsob ich života sa za tisíce rokov zmenil len mierne, stále pasú dobytok a odvahu dokazujú lovom levov. Táto kultúra je však stále viac ohrozená klimatickými zmenami a stratou pôvodného územia.
- Masajská zem sa od čias kolonizácie výrazne zmenšila, dnes preto Masajovia nemajú ekonomickú a politickú moc v Keni ani v Tanzánii.
- V masajskej kultúre sú ženy podriadené mužom a diskriminované môžu byť dvojnásobne - ako menšina i ako žena - 90% z nich podstupuje ženskú obriezku, ktorá je porušením ich práv.
Zdroj: MRG International
PRÁVA ŽIEN
Ženy a ich sociálna a ekonomická situácia sú dôležitým indikátorom svetovej kvality života.
Práva žien sú zakotvené v CEDAW – Konvencii za elimináciu všetkých foriem násilia
na ženách z roku 1981, ktorú vtedy schválilo všetkých 180 štátov.
Napriek medzinárodne zaručeným právam žien, problémy pretrvávajú v oblasti občianskychslobôd, v sociálnej situácii a zdraví žien v rozvojom svete, ako aj v ekonomických príležitostiach a férovom ohodnotesní práce.
Ženy často pracujú viac ako muži, no zarábajú menej. Gender diskriminácia postihuje dievčatá a ženy počas celého života. Táto skupina ľudstva trpí chudobou najviac. Rozdiely medzi príjmami žien sú priepastné aj v rozvinutých krajinách.
BENEFITY POSILNENIA PRÁV ŽIEN
Ženy sú kriticky dôležité pre ekonomický rozvoj, aktívnu občiansku spoločnosť a dobré vládnutie, špeciálne v rozvojovom svete.
Zameranie sa na ženy prospieva zníženiu natality a detskej úmrtnosti, k zlepšeniu zdravia, výživy a vzdelania. Napomáha boju proti HIV, rozvoju sebestačných komunitných organizácií, no a dlhodobo posilneniu demokracie „zdola“.
Najväčšie rozdiely medzi pohlaviami panujú v Južnej Ázii, na Blízkom Východe a v Sub-Sah. Afrike.
Kde a čomu ešte ženy prospievajú?
Vzdelaniu v spoločnosti. Keďže ženy zastávajú tradičnú úlohu starostlivosti o deti a domácnosť, deti ťažia zo vzdelania svojej matky viac ako zo vzdelania otca.
„nauč človeka rybárčiť, nakŕmiš ho na celý život.. Nauč ženu rybárčiť a nakŕmiš celú dedinu.
Vzdelanie žien znižuje detskú úmrtnosť, zlepšuje výživu u detí, znižuje pôrodnosť a zvyšuje príjmy v krajine.
Ak majú ženy kontrolu nad zdrojmi prospieva to celej komunite.
Ženy venujú viac z rodinného rozpočtu na zdravie, vzdelanie a výživu.
Vzdelanie žien navyše zlepšuje poľnohospodársku produktivitu. Prečo?
- Viac mužov opúšťa svoje hospodárstvo, aby si našli zamestnanie.
- Ženy sú tým viac zodpovedné za starostlivosť o pôdu.
Regióny s najvyššou negramotnosťou žien:
Južná Ázia 55 percent, Arabský svet 51 percent, Sub-Saharská Afrika 45 percent
Regióny, ktoré úspešne uzavreli svoju priepasť medzi pohlaviami a dokázali
ekonomický a sociálny rozvoj:
Východná Ázia, Juhovýchodná Ázia, Latinská Amerika
RODOVÁ ROVNOSŤ sa však netýka len práv žien.
Ide aj o práva sexuálnych menšín - LGBT.
Rovnaké práva majú muži, ženy a všetky ostatné pohlavia a sexuálne orientácie či identity. Ak sú si všetci ľudia rovní, tak bez ohľadu na sexuálnu identitu a orientáciu.
V niektorých krajinách Európy majú LGBT ľudia právo na civilné zväzky či manželstvá, inde si môžu adoptovať deti.
Rozvojový svet tiež nezaostáva - Nepál napríklad schválil
"tretie pohlavie" a dnes uznáva a zavádza možnosť vybrať si "iné" pohlavie a rodovú identitu ako vyslovene "muž" či "žena" na úradných dokumentoch.
LGBT ľudia po celom svete čelia diskriminácii - ohrozená je ich fyzická bezpečnosť, môžu byť svojím okolím šikanovaní, rodinou či komunitou vystrnadení, častejšie sa stávajú obeťami sexuálneho násilia.
LGBT ľudia čelia diskriminácii či obťažovaniu na základe sexuálnej orientácie alebo identity aj na pracovisku.
Napríklad v Thajsku sú transsexuáli otvorene súčasťou spoločnosti a kultúry. Zdalo by sa, že sú akceptovaní. Ich pracovné príležitosti sa ale obmedzujú na zábavný priemysel, krásu a módu či sex biznis.
"Najväčšia brzda ekonomiky:
Krajiny nepoužívajú polovicu rozumu
Viac ako internet či Čína ťahajú svetové hospodárstvo vpred ženy."
"Thajčania radi využívajú LGB a transsexuálnych ľudí, ale majú ďaleko k tomu, aby ich skutočne akceptovali. Nájsť si prácu ako lekár či profesor je pre trans ľudí často nedosiahnuteľným cieľom. Ako by sme neboli vhodní pre seriózne profesie, ale len ako kráľovné krásy, ikony v šoubiznise alebo sexuálne pracovníčky."
Kath Khangpiboon, zakladateľka Thajskej Asociácie Transsexuálov, vedie súdny spor proti thajskej univerzite, aby sa mohla stať lektorkou na Fakulte sociálnych štúdií. Univerzita ju odmietla pod zámienkou nevhodnej aktivity na sociálnych sieťach. Kath je najaktívnejšia trans aktivistka a akademička v Thajsku.
Viac ...
Vľavo: Žena s manželom predáva úrodu, Barma. Vpravo: Masajské ženy pri tradičnom tanci a speve (A. Demetrianova)